Tvrdenie: Maďarsko dostalo v roku 1920 trest, aký dosiaľ nedostala žiadna krajina.
Vyvrátenie: Toto tvrdenie nie je pravdivé, v svetových dejinách poznáme viacero prípadov, keď zrodenie mieru znamenalo pre stranu, ktorá prehrala, veľkú územnú stratu. Pripojene Bosny k Rakúsko-uhorskej monarchii – čo bolo jedným z dôvodov vypuknutia I. svetovej vojny – prinieslo napríklad aj to, že milióny južných Slovanov boli bez opýtania začlenení do cudzieho štátneho útvaru.
Viac:
Trianonská mierová zmluva je jednou z najväčších tráum súčasných maďarských dejín. Rozloha vtedajšej krajiny, ktorá predstavovala 282 tisíc kilometrov štvorcových, sa zmenšila na 93 tisíc metrov štvorcových, teda krajina stratila takmer dve tretiny svojho územia. Z 18,2 milióna obyvateľov ostalo na jej území 7,6 miliónov, počet obyvateľov teda klesol na 43 %. Takmer 3,3 milióna ľudí, ktorých materinským jazykom bola maďarčina, sa stalo občanmi Československa, Rumunska a Juhoslávie. Okrem toho muselo Maďarsko odovzdať značnú časť svojich zdrojov a železničných trás. Rodiny boli od seba odtrhnuté a pod správu susedných krajín sa dostalo mnoho obcí, ktoré mali výnimočné miesto v maďarskej národnej pamäti (napr. Bratislava, Košice, Oradea, Alba Iulia, Kluž, Temešvár, atď.).
Ukázalo sa, že táto strata definovala ďalšie desaťročia maďarských dejín a jej vplyv cítime dodnes.
Naozaj však táto strata nemá páru v svetových dejinách? Naozaj ide o trest, aký „nikdy žiadna iná krajina“ nedostala?
Faktom je, že spomedzi mierových zmlúv, ktoré vznikli po prvej svetovej vojne, bola tá maďarská najkontroverznejšia. Bolo by však škoda radikalizovať národnú traumu tak, že tým budeme zmenšovať historické ujmy iných krajín.
Poľsko bolo vo svojich dejinách viackrát rozdelené; dokonca bolo obdobie, keď úplne zmizlo z mapy. V roku 1772 stratilo 29 % svojho územia a zo 14 miliónov obyvateľov prišlo o 4 milióny. O dve desaťročia neskôr mu susedné mocnosti vzali polovicu územia a obyvateľstva, ktoré mu ostalo. V roku 1939 si ho rozdelili, neskôr obsadili Tretia ríša a Sovietsky zväz, a po druhej svetovej vojne boli jeho hranice posunuté na západ a na jeho území prebehla obrovská výmena obyvateľstva.
Americko-mexickú vojnu uzatvoril 2. februára 1848 mier v Guadalupe Hidalgo, ktorý bol podobne ako Trianonská mierová zmluva v podstate diktátom. Spojené štáty dosiahli, že sa Mexiko zrieklo 1,37 milióna kilometrov štvorcových, teda 55 % svojho vtedajšieho územia. Faktom však je, že pre latinsko-americkú krajinu to nemalo taký význam ako povedzme Sedmohradsko pre Maďarsko, no americko-mexická hranica, ktorá takto vznikla, je dodnes zdrojom problémov medzi dvoma krajinami.
Pri porovnávaní je zavádzajúce len mechanicky sa pozrieť na veľkosť území. Je bolestivé povedať, že Maďari boli v menšine na všetkých územiach, ktoré boli pripojené k jednotlivým následníckym štátom. Samozrejme, v rámci nich boli oblasti – nezriedka pri hraniciach –, kde bola maďarská väčšina alebo takmer výlučne maďarské obyvateľstvo. Od Poľska sa však k Prusku a Habsburskej ríši dostali oblasti s poľským obyvateľstvom.
Podobná je situácia s anektovaním Bosny a Hercegoviny v roku 1908. Tamojší obyvatelia sa chceli pripojiť radšej k ďalšiemu juhoslovanskému štátu, k Srbsku, no lídri monarchie, vrátane Maďarov, to vnímali tak, že by to pre nich nebolo výhodné, preto jej územie anektovali. Dokonca v roku 1918, krátko pred ukončením vojny, maďarská vláda už naplánovala aj nový erb Bosny, ktorá bude pripojená k maďarskej korune. Ako bol nespravodlivý rozsudok z roku 1920 bolestivý pre Maďarov, pre časti rodín, obce a častí obcí, ktoré sa ocitli na druhej strane trianonskej hranice, nemenej bolelo rozhodnutie z roku 1908 Juhoslovanov. Možno nie je úplná náhoda, že proces, ktorý viedol k Trianonu, bol urýchlený atentátom v hlavnom meste Bosny, v Sarajeve.
Za škodlivý účinok mieru – okrem osobných osudov a tragédií – by sa radšej mala považovať nedôvera na etnickom základe, ktorá sa vytvorila medzi národmi v Karpatskej kotline. Okrem Československa vznikol vo všetkých nástupníckych štátoch nejaký autoritársky režím, a aj ich hospodárstvo týchto štátov bolo mimoriadne zraniteľné, čo z nich v tridsiatych rokoch spravilo skvelú korisť pre Tretiu ríšu.
Použitá literatúra:
Péter Hahner: Najnovších 100 mylných predstáv o dejinách alebo čo určite vieš o dejinách – a vieš to zle…(Legújabb 100 történelmi tévhit, avagy amit biztosan tudsz a történelemről – és mind rosszul tudod…) Budapešť, 2015, Animus.
Spoločná minulosť: vedomosti na rozptýlenie historických mylných predstáv – podpora práce slovenských a maďarských učiteľov dejepisu prostredníctvom tlačených a online publikácií, odborných konferencií. Projekt Združenia učiteľov dejepisu a spravodajského portálu Denník N.
Financovaný Európskou úniou. Informácie a vyjadrenia uvedené v tomto dokumente sú vyjadreniami autora (autorov) a nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne názory Európskej únie alebo Verejnej nadácie Tempus. Európska únia ani financujúci orgán za ne nemôžu niesť zodpovednosť.
