Tvrdenie: Trianonskú mierovú zmluvu v skutočnosti nanútili Maďarsku sily v pozadí (hlavne tajné spoločnosti ako slobodomurári). Cieľom bolo rozbitie tisícročného uhorského štátu, ako aj získanie jeho zdorjov.
Vyvrátenie: Mier vznikol ako výsledok medzištátnych dohôd počas prvej svetovej vojny a dohôd s menšinami v rámci Rakúsko-uhorskej monarchie. V rozhodnutí tajné spoločnosti nezohrávali úlohu.
Viac:
Na Parížskej mierovej konferencii návrh mieru pre Maďarsko zapadal do vtedajšej geopolitickej stratégie Francúzska. Uvedomili si totiž, že Rakúsko-uhorská monarchia už nedokáže napĺňať svoju dovtedajšiu úlohu v rovnováhe kontinentu, preto na jej mieste chceli vytvoriť reťaz menších štátov. Podľa plánu mali byť tieto štáty lojálne voči Parížu (veď za svoj vznik budú vďačiť jemu). Zároveň mali víťazi kontrolovať odzbrojené Nemecko, respektíve izolovať komunistické sovietske Rusko od západnej Európy.
Počas vojny bojujúce strany skúsili nasadiť rozličné vojenské a politické nástroje, od ktorých očakávali oslabenie súpera. Medzi ne patrila aj politika, v rámci ktorej chceli národnosti v monarchii primäť k odporu – s takýmto cieľom vznikol napríklad pamflet Edvarda Beneša s názvom Rozbite Rakúsko-Uhorsko!
Na mierovej konferencii spočiatku navrhovala talianska, britská a americká delegácia oveľa priaznivejšie hranice pre Maďarsko, ktoré viac vyhovovali národnostnému princípu. Tieto plány sa však rýchlo rozplynuli po zaznení argumentov, ktoré boli podložené tajnými zmluvami uzatvorenými počas vojny, ako aj strategickými, hospodárskymi a dopravnými hľadiskami národností.
Pre delegáciu USA bolo najdôležitejšie uzatvoriť mier s Nemeckom, preto v roku 1919 mierovú konferenciu opustili, a tak počet strán, ktoré uprednostňovali miernejšie zaobchádzanie k Maďarom, klesol.
Signatári zmluvy z maďarskej strany v kaštieli Trianon. Zľava mimoriadny vyslanec a štátny tajomník Alfréd Drasche-Lázár, vpravo vedúci misie Ágost Benárd
Hlas Talianska nemal takú váhu ako hlas Britov alebo Francúzov, v dôsledku čoho vstal „víťazný porazený” od rokovacieho stola pomerne sklamaný. Cieľom Ríma bolo oslabiť pozície novovzniknutého juhoslovanského štátu, preto sa usiloval zavážiť vo veci maďarsko-rumunskej hranice. Rumunsko však k Dohode viazala tajná zmluva, a tak sa pri výslednom rozhodnutí postavilo Taliansko na stranu Rumunska.
Briti (v neposlednom rade pod vplyvom argumentov delegácie Apponyiho) sa na jar v roku 1920 pokúsili aj o stiahnutie návrhu, no Francúzi im medzitým prepustili kontrolu nad Mosulom (k čomu patrili aj zásoby ropy), čím sa im otázku Maďarov podarilo rýchlo uzavrieť.
Na základe vyššie uvedených je zrejmé, že rozhodnutia riadili geostrategické úvahy jednotlivých mocností a nie rozhodnutia tajných spoločností zo zadymených miestností. Najčastejším obvinením je, že aj samotná mierová konferencia bola udalosťou orchestrovanou sprisahaním v pozadí, v ktorom zohrávalo vedúcu úlohu hnutie slobodomurárov. Publicisti a historici, ktorí to tvrdia, vidia problém v samotnom osvietenstve, ktorého škodlivé idey rozbili dobre fungujúci a bezpečný svet. Dôležitým nástrojom v tom boli tajné spoločnosti šíriace tieto idey, vrátane slobodomurárov, ktorí boli údajne hybnou silou, ktorá rozbila Rakúsko-uhorskú monarchiu.
Teória však neobstojí, keďže výskumy takéhoto zamerania sa zameriavajú len na obdobie pred prvou svetovou vojnou a neskúmajú slobodomurárske zdroje, ktoré vznikli počas vojny. Maďarský historik Balázs Ablonczy to však nedávno napravil a medzi materiálmi parížskej veľkolóže nenašiel spis, ktorý by potvrdzoval vyššie uvedenú teóriu o sprisahaní. Dokonca dospel k tomu, že správanie slobodomurárskych „bratov” bolo ovplyvnené skôr národnou logikou než internacionalizmom. Vo vojnovej situácii teda jeho členovia reprezentovali skôr záujmy vlastnej krajiny než záujmy hnutia.
Aantipatia k slobodomurárov je takmer rovnako stará ako samotné hnutie: prameň všetkého zla videla v slobodomurároch v 18. storočí cirkev aj aristokracia, v 19. storočí príslušníci politickej elity, v 20. storočí spodná stredná trieda, ktorá čoraz menej dôverovala štátnym inštitúciám. (Viď náš predchádzajúci článok: https://tenyleg.com/2017/11/03/jakobinus-es-bolsevik-verzioju-szabadkomuvesseg/ )
Použitá literatúra:
Ablonczy Balázs: Vyprší jeho platnosť o sto rokov? Ďalšie legendy o Trianone (Száz év múlva lejár? Újabb Trianon-legendák). Budapešť, 2022, Jaffa.
Margaret Macmillan: Tvorcovia mieru. Parížska mierová konferencia v roku 1919 (Béketeremtők. Az 1919-es párizsi békekonferencia). Budapešť, 2005, Gabo. Lásd még beszélgetés Ablonczy Balázzsal: https://www.youtube.com/watch?v=DBsd9pbmGRY
Ablonczy Balázs: Maďarskí slobomurári sa snažili lobovať, no bolo to práve proti Trianonu (A magyar szabadkőművesek valóban lobbiztak, de éppenséggel Trianon ellen) hvg.hu 2022.08.28. https://hvg.hu/360/202234__ablonczy_balazs_tortenesz__ujabb_trianonlegendakrol_csirke_farhatrol__torzult_emlekezet
Spoločná minulosť: vedomosti na rozptýlenie historických mylných predstáv – podpora práce slovenských a maďarských učiteľov dejepisu prostredníctvom tlačených a online publikácií, odborných konferencií. Projekt Združenia učiteľov dejepisu a spravodajského portálu Denník N.
Financovaný Európskou úniou. Informácie a vyjadrenia uvedené v tomto dokumente sú vyjadreniami autora (autorov) a nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne názory Európskej únie alebo Verejnej nadácie Tempus. Európska únia ani financujúci orgán za ne nemôžu niesť zodpovednosť.
