Tvrdenie: Úspešný vojenský odpor by viedol k opätovnému prerokovaniu mieru, ako sa to podarilo Turkom.
Vyvrátenie: Turecko bolo v úplne inej geografickej, vojenskej a etnickej situácii ako Maďarsko, preto sa medzi nimi neoplatí vytvárať paralelu, a aj k odporu zo strany Turecka došlo až po uzatvorení mieru.
Viac:
Sévreská mierová zmluva uzatvorená s Osmanskou ríšou 10. augusta 1920 pridelila arabské územia na Blízkom východe britskej a francúzskej nadvláde, respektíve zaviazala Istanbul prepustiť veľké územia Taliansku a Grécku.
V Turecku však vzniklo národné hnutie proti strate svojich území, na čele ktorého stál paša Mustafa Kemal Atatürk. Pod jeho vplyvom sa Taliani zriekli svojich požiadaviek, kým Grékov zavrátili turecké skupiny. Kemal vypravil Turecko na cestu k modernému národnému štátu, a v prípade niektorých menšín (napr. Gréci, Arméni, Kurdi) sa nebál siahnuť ani po násilnom vysídlení či genocíde. Dohoda do konfliktu nechcela vážnejšie zasiahnuť, pretože chránila zásoby ropy na Blízkom východe.
Tento stav potvrdilo podpísanie Lausannskej zmluvy v júli 1923, ktorý však už vtedy v anglosaskom svete odsúdili. Britský minister zahraničia George Curzon nazval zmluvu „skrz-naskrz zlým riešením”, kým veľvyslanec Nemecka v USA o nej vyhlásil, že „v Lausanne obetovali kresťanskú civilizáciu na oltári záujmov ropných špekulantov”.
Viacerí neskôr vyčítali vtedajšiemu premiérovi Maďarska Mihályovi Károlyimu, že nešiel cestou Kemala. Na vysvetlenie však stačí, ak sa pozrieme na mapu: kým Turecko muselo v skutočnosti čeliť jednému nepriateľovi, nepriateľské skupiny stáli na severných, východných aj južných hraniciach Maďarska. Po prehratej vojne sa takýto výkon nedal očakávať od hladujúceho obyvateľstva, ktoré bolo pod hospodárskou blokádou, a naviac ho sužovala španielska chrípka. Súčasťou „cesty Kemala” bola dokonca aj genocída, a násilie takéhoto druhu v srdci Európy by podľa všetkého netolerovala žiadna veľmoc – nehovoriac o jej dlhodobých účinkoch.
Kemalove oslobodzovacie vojenské operácie. S vážnejším vojenským odporom sa stretol len na západe
Použitá literatúra:
- Hatos Pál: Prekliata republika (Az elátkozott köztársaság). Budapešť, 2018, Jaffa.
- Ormos Mária – Majoros István: Európa na medzinárodnom bojisku (Európa a nemzetközi küzdőtéren). Budapešť, 2003, Osiris.
- Révész Tamás: Nechceli vidieť vojakov? (Nem akartak katonát látni?) Budapešť, 2019, MTA.
Spoločná minulosť: vedomosti na rozptýlenie historických mylných predstáv – podpora práce slovenských a maďarských učiteľov dejepisu prostredníctvom tlačených a online publikácií, odborných konferencií. Projekt Združenia učiteľov dejepisu a spravodajského portálu Denník N.
Financovaný Európskou úniou. Informácie a vyjadrenia uvedené v tomto dokumente sú vyjadreniami autora (autorov) a nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne názory Európskej únie alebo Verejnej nadácie Tempus. Európska únia ani financujúci orgán za ne nemôžu niesť zodpovednosť.
